Ako vlastné tiene

Boli časy, keď sa naši dvaja malí synovia nachádzali všade tam, kde my, ich rodičia. Vtedy sme si hovorili, že je zbytočné mať veľký byt, pretože aj tak by mnohé miestnosti zostali nevyužité. Mysleli sme si to aj vtedy, keď sme im zariadili detskú izbu. Neustále z nej vychádzali za nami, dokonca aj v noci. Ale zmena nakoniec predsa len nastala a stačilo málo. Kúpiť poschodovu postel.

Hasenie bez konca

Bol to len momentálny nápad inšpirovaný stále sa rozrastajúcim počtom hračiek. Jednoducho sme potrebovali ušetriť miesto už v aj tak malej izbičke a tento spôsob sa nám zdal najlepší. Okrem toho sme obidvaja s manželom z dvoch súrodencov a ešte si veľmi dobre pamätáme, ako sme po niečom takom márne túžili. Dopriali sme našim šarvancom model, ktorý sa podobá hasičskému autu, takže ich nadšenie nemá konca-kraja. Odvtedy vo vlastnej izbe trávia väčšinu času, ozývajú sa odtiaľ zvuky hasičskej sirény, hasenia a čo ja viem čoho ešte. Hlavné je, že sú spokojní. A keď sú spokojní oni, sme aj my, veď to poznáte. A ako špeciálny bonus máme pár chvíľ súkromia navyše.

Ako vlastné tiene
5 (100%)1